Turistická sezóna je v plnom prúde a preto sa presunieme do Vysokých Tatier na jeden zo 7 voľne prístupných štítov. Kriváň, Predné Solisko, Slavkovský štít, Rysy, Kôprovský štít, Jahňací štít. A my sa dnes spolu prejdeme na ten siedmy, na Východnú Vysokú s nadmorskou výškou viac než 2400 metrov.
Nízke Tatry meníme za Vysoké. A z hotela Ostredok sa presunieme do Tatranskej Polianky. Cesta nám zaberie necelú hodinu. Keďže sú Vysoké Tatry plné turistov, môže byť náročnejšie zaparkovať, no nie je to nemožné. My auto odparkujeme pri ceste a môžeme vyraziť.
Od rázcestníka v Tatranskej Polianke sa držíme zelenej značky a po asfaltke kráčame smerom ku Sliezskemu domu. Približne po hodine prichádzame na Rázcestie na Velickom moste a schádzame z asfaltky na lesnú cestičku. Pokračujeme nádhernou tatranskou prírodou popri potoku, míňame drevené mosty, kamenisté chodníky, až približne po ďalšej hodine prichádzame na Velickú Poľanu a následne ku Sliezskemu domu.
Zastavujeme na krátke občerstvenie pri Velickom plese. Po zelenej značke pokračujeme ďalej smerom na Východnú Vysokú. Presúvame sa kamenistým chodníkom, prechádzame Večným dažďom okolo Velického vodopádu. Večný dážď je skalný útvar, po ktorom nepretržite steká voda a vytvára to dojem mrholenia. Čo je počas letných mesiacov príjemným osviežením.
Počas cesty míňame niekoľko svahov plných snehu, ku ktorým sa neskôr ešte vrátim, pretože vedia byť veľmi zradné aj počas leta. A my stále pokračujeme ďalej popri Dlhom plese. A držíme sa zelenej značky až na vrchol Východnej Vysokej. Celá cesta na vrchol aj s prestávkami nám trvala necelých 5 hodín. No uznajte, že za tieto výhľady to stojí.
Cesta naspäť vedie po tej istej trase. No zisťujeme, že po letnom snehu sa lepšie stúpa hore, ako zosúva dole, pretože človek sa dole naozaj zosúva. Doslova. Ako vrece zemiakov. A modlí sa, aby nespadol z chodníka a nemusel čakať, kto mu zavolá odvoz červeným vrtuľníkom. Preto nikdy nepodceňujte sneh! Ani ten letný. Nech nenarobíte zbytočne robotu horským záchranárom. Ja si pre tentokrát okrem poučenia odnášam aj omrzliny z letnej túry. Bolo to dosť nečakané…
Cestou naspäť sa zastavujeme v Sliezskom dome na káve, hľadáme v sebe posledné zvyšky energie a s prichádzajúcim západom slnka sa presúvame naspäť do Tatranskej Polianky k autu.
Dĺžka: 21km
Celkový čas aj s prestávkami: 9 hodín, 30 minút
Nastúpané metre: 1382 m
Obtiažnosť: bola by veľká škoda, keby ste sa pripravili o tento zážitok len preto, že netrávite na horách 90% voľného času, no kondičku na tento výstup určite potrebujete. Kondičku, odhodlanie, veľa jedla, vody, trpezlivosti, sebazapretia a vnútornej sily… a nesmeky. Nezabudnite na nesmeky! 🙂
