Keď máš zmoknúť (Liptovský Mikuláš a okolie) na MTB
Na ten deň sme plánovali vznešenejší výjazd, ale vzhľadom na nepriaznivé meteorologické vyhliadky sme zvolili ciky-caky trasu v okolí Liptovského Mikuláša: odvšadiaľ sa dá dostať naspäť do civilizácie relatívne rýchlo.
Mali sme sa stretnúť v Liptovskom Ondreji, odkiaľ sme mali Studenou dolinou pokračovať na Tatranskú magistrálu (Cestou hrdinov), ale tmavé mračná nás poslali na juh cez dedinku Jamník. Po výjazde z dediny je rozhodnuté: preštrikujeme sa k Váhu, prejdeme po hojdacom moste a vydáme sa na Liptovský Ján. Touto trasou sa štandardne dá letieť.
Prechádzame popri prečerpávacej priehrade a po hrádzi smerom na Liptovský Hrádok prichádzame k hojdaciemu mostu. Za mostom točíme doprava.
Zakrátko prichádzame na miesto, kde je možné napiť sa z kyselky (prírodnej minerálnej vody kyslej chuti, nazývanej aj medokýš). Ako deti sme ju chodili bežne ochutnávať, dodnes nechápeme prečo????.
Sto metrov za medokýšom odbáčame vľavo a výživným stúpaním smerujeme pod starý vlek. Vždy, keď tadiaľ idem, hľadám medveďa. Tam ho totiž videl už snáď každý.
Prichádzame do Jána, držíme sa vľavo. Popri cintoríne sa dostávame k preslávenému minerálnemu jazierku – jánskej Kadi.
Odporúčame jedno rezané U Slávka (občerstvenie pri Kadi): kým vám ho čapujú, vy si môžete pozrieť asi najväčšiu zbierku marxizmu-leninizmu v Európe????.
My však dnes mastíme ďalej, čaká nás výživný výšľap popri kúpalisku. Cez chatovú oblasť Putiská sa dostávame do sedielka nad Závažnou Porubou. Pod nami je slávne-neslávne liečebné zariadenie bohunických elektrární. Aj tak končia niektoré hotely na Liptove.
Necháme klesnúť tepovku pod 180 a vyrážame (alebo aj nie). Rýchlo cez Opalisko a začíname stúpať starým bežeckým areálom, poza zvernicu do spleti starých bežkárskych tratí. Túto časť mám naozaj rád, je to stále hore a dole, zábavné s občasnými peknými výhľadmi.
Odporúčam pozrieť si každú križovatku v mobile, je to tam naozaj spleť.
V Iľanove sa dostávame na asfaltku a jednoducho nasledujeme cyklosmerovník do Ploštína, odkiaľ vystúpame na hrebeň spájajúci Pavčinu Lehotu a Ploštín. Opäť sa nám núka viacero možností. My točíme po hrebeni na sever a spúšťame sa do Demänovej. Pod vojenskou akadémiou schádzame z hlavnej cesty vľavo a rútime sa popod diaľničný most. Odporúčam zosadnúť, lebo ak si neveríte, tomu, že sedíte vo vode, rýchlo uveríte a hlavne to bude bolieť.
Poza Gufero nájdeme vchod do priemyselnej zóny. Nie, nebojte sa, je to pár sto metrov a nedá sa inak. Prichádzame k hlavnej ceste, skrz ktorú vchádzame do areálu štrkopieskov. Aj táto časť je veľmi zaujímavá. Keď je voda Liptovskej Mary nízko, ako teraz, dá sa dobicyklovať skoro až na Vtáčí ostrov.
Kopírujeme železničnú trať a prichádzame na hrádzu Váhu. Po nej sa prepletieme medzi domy v časti Palúdzka a vchádzame do mesta.
Premýšľame, či ísť na zmrzlinu, alebo na pivo.
Táto cyklotrasa je ozajstná liptovská motanica. Ak ju chcete prejsť celú, kondícia je isto potrebná, avšak je možné ukončiť ju kedykoľvek a zviezť sa pohodlne do mesta.
Najvýraznejšie na trase: medokýš Borová Sihoť, jánska Kaďa, zvernica Závažná Poruba, Liptovská Mara
Dĺžka: do 50 km
Nastúpané výškové metre: do 700 m
Náročnosť:
Čas: 2,5 h svižnej jazdy bez prestávok, inak to môže byť aj celodenný výlet
