Povedzme, že na prvú túru sezóny je to trošku veľké sústo, ale zas nechodíme východným hrebeňom Demänovskej Doliny každý deň, tak sme si povedali prečo nie. Možno si poviete , čo už môže byť také super na túre v Nízkych Tatrách, keď máme preplnené a kamenisté vysoké. Ale opak je pravdou, práve tá rozmanitosť terénu, bujarosť a zeleň alpinských lúk Vás okamžite dostanú. No a jeden z najväčších bonusov, stretnete minimum ľudí, všetci sú predsa vo vysokých….
Trasa síce viac klesá ako stúpa a to nás ukolísalo, že táto 20 kilometrová prechádzka bude malina. No bola by, ak by sme pred tým nestrávili mesiac vo flipflopkách a veru, že tie zostupy dali našim nôžkam poriadne zabrať. Prvá rada na úvod, túra nie je nejak technicky náročná a ak nie ste vychodení, tak by som volil ľahkú trekovú pohodlnú tenisku ako ťažkú bagandžu na ktorú nie som úplne zvyknutý. Skrátka obuv, ktorá viete, že Vám sedí a je pohodlná na také diaľky.
Štartujeme ráno lanovkou na Chopok, zámerne kvôli šetreniu času a aj preto, že z nášho pohľadu je samotný priamy výstup na chopok dosť strata času a nuda. V hektických dňoch odporúčam stiahnuť apku Gopass /www.gopass.sk/, kde si viete zakúpiť lístky, určite by som si to nenechával na sobotné ráno a okienko pokladne. Je to fajn si toto konto raz spraviť a už len dobíjate. Ešte jeden tip, ak náhodou bude štartovať z bielej púte a pri nástupnej stanici lienky /pomalá, malá kabína/ bude rada tak na hodinu čakania, tak oproti lienke, vidíte obriu starú, drevenú budovu, garáž ratrakistov. Po za ňu vedie traverz, ktorým sa pohodlne asi za 20-25min dostanete na priehybu, odkiaľ štartuje funitel na Chopok…
Oblečenie, nikdy nepodceňujte Chopok a jeho hrebeň. Aj v ten najkrajší deň, berte bundu a bufku do batohu. Túto radu máte od nás úplne zadarmo a je na nezaplatenie
Keď vystúpite z lanovky a ovanie Vás prvý 100kilometrový náraz vetra, tak viete , že nie je moc času na rozjímanie a pustíte sa smer juho-východ ku kamennej chate /100m od lanovky/. No a na malý borovičkový je čas vždy a kľudne aj dva. Veľký si nedávajte , radšej dva malé. A zostupujeme popod chatu po chodníku cesty hrdinov SNP do Demänovského sedla. Postupne sa nám odkryje masív Ďumbiera, v tomto úseku učite majte oči otvorené a nahliadnite aj do priľahlých roklín, kde môže natrafiť na pasúce sa kamzíky. Na úpätí masívu Ďumbiera už z diaľky vidíme rozcestník Demänovského Sedla, tu nás zaujme po ľavej strane krásne vinúci sa chodník širokou dolinou. Touto dolinou sa viete vrátiť späť do Jasnej, je to nádherná dolina, prípadne ak máte menšie deti, tak tu to stojí za to odbočiť a spraviť tento okruh.
My však pokračujem zo sedla do ľava po žltej a dostaneme sa na Prašivú. Parádne miesto na pauzu a prvú stovku fotografií. Z Prašivej nás čaká nádherný chodník, s ešte krajšími výhľadmi, ktorý postupne prejde do pásma kosodreviny. Týmto zarasteným ale pekným traverzom popod Tanečnicu sa dostávame do pásma lesa, kde zostúpime až do sedla Javorie. Ďalšie miesto na pauzu a prípadný návrat späť do Jasnej v prípade problémov. Tento zostup už trochu preveril zanedbané menisky v kolenách, ale sme optimisti. Stúpame na Krakovú hoľu. Ak si veziete kombináciu zanedbané menisky a slabú kondíciu, tak na Krakovej holi to bude to pravé miesto na lepeňák s čajíkom. Jeden tip, okrem výhľadov pozerajte aj pod nohy. Je tu vysoká koncentrácia medvedích lajen, nie že by ich tu toľko bolo, ale chodí po chodníku skrátka, nemá kade, všade samá kosodrevina. Nebojte sa ako my a hlavne sa rozprávajte. Inak na tomto úseku ak ste bylinkári, tak tento chodník je doslova posiaty bylinkami ako napr. Alchemilka, Valeriána, alebo Boľhoj.
Keď si sadnete na Krakovej holi, už nikdy nebudete chcieť vstať. Ale musíte. Opäť raz zmena, úplne iné výhľady, ale aj strmo dole. Nohy prestávajú poslúchať a začíname sa modliť, že tie otlaky nemusia byť až také strašné. Tu sa veru môže prejaviť staré dobré príslovie, až flipflopky mesiac nosíš, potom v pohorkách o odpustenie prosíš. Po zostúpaní sa dostávame do lokality Pusté. Tu sme stále mohli odbočiť smerom na Demänovskú Horu, čo bol aj náš cieľ. Ale poznáte to, v každej partii sa nájde slabší článok, takže sme to pustili cez skalné bralá v lokalite Pusté a smerovali sme k demänovskej jaskyni slobody. Chcel by som napísať, že tento zostup je za odmenu, ale nie je ????. Serpentína strieda serpentínu, strmina strminu. Nie je to opäť nijak technicky náročný zostup, ale skrátka chcete sedieť v penzióne Jakub pri jaskyni, piť pivo a vetrať ponožky.
Táto túra nie je ozaj fyzicky náročná výstupom, ale prejsť 20km v horách dá zabrať, určite bez priemernej fyzickej kondície túto túru neodporúčam. 8 hodín môžete počítať, je to také fotografické tempo. Po ceste nie je žiadna chata s pivkom a párkami, určite chlebík so sebou, aj dva a minimálne liter vody. Je fajn mať prehľad o odchode autobusu z pred hotela Fim, nájdete na stránkach SAD Liorbus. Cestovný poriadok – BUS
Technická náročnosť *
Fyzická náročnosť ***
Časová náročnosť ****
